Znova sa potvrdilo, že Murphyho zákony fungujú. Tentokrát sme boli vonku, na hrádzi, a síce slniečko krásne svietilo (aspoň zo začiatku), ale fúkal taký silný vietor, že lastovičky ktoré chceli letieť do Bratislavy po krátkom pokuse len bezmocne mávli krídlom a nechali sa unášať smerom do Gabčíkova.
Ale ako Lenka správne poznamenala: vietor k námornictvu patrí. A naši malí námorníci sa tohto hesla držali, nenechali sa vetrom odradiť a usilovne sa pustili do prípravy lodičiek. Najprv si obaly z vajíčok, ktoré sme mali na tento účel pripravené rozdelili na polovicu. Na hladkú polovicu si pripravili temperové farby a pustili sa do maľovania tej druhej polovice, z ktorej neskôr vznikla loďka. Už len zapichnúť paličku s lístkom ako stožiar so zástavou, a dielo je hotové.
Na loďku treba aj pasažierov. Na tento účel nám poslúžili kamienky, ktoré deti tiež pomaľovali, aby posádka lodí nebola sivohnedá. Takto hýrila všetkými farbami, koniec koncov, tými hýrili aj ruky (a v niektorých prípadoch aj oblečenie) našich detičiek. Nenadarmo sa to volá herňa špinavých rúk.
Našťastie, vody je na hrádzi dosť, a tak sa detičky mali kde poumývať, aby boli na fotkách čisté. Naša šikovná fotografka Zuzka mala tiež pripravené námornícke zátišie. Fotky, ktoré pri ňom spravila potešia oteckov na blížiaci sa Dni otcov. Nezabudnite naň. A nezabudnite ani na ďalšiu herňu špinavých rúk už o dva týždne.